Revolúcia v stravovaní: Prichádzajú hamburgery zo skúmavky

Holandský vedec ich predstavil pred piatimi rokmi, vtedy ale nikomu nechutili. Dnes je však všetko inak.

Vedci dokážu vypestovať mäso z kmeňových buniek. Sľubujú aj to, že s priemyselnou výrobou sa to aj oplatí! Holandský vedec Mark Post predstavil svoj experiment pred piatimi rokmi. Vtedy ale jeho vypestované hamburgery vôbec nechutil. To však už dnes neplatí.

Z malého kúska mäsa odobral kmeňové bunky. To vraj stačí na to, aby dokázali vypestovať v laboratórnych podmienkach skutočné mäso. „Kmeňové bunky pochádzajú zo svalov. Tie majú takú vlastnosť že keď sú zranené tak sa začnú množiť a poškodené tkanivo sa opraví. Vďaka tejto schopnosti tak vieme vyrobiť to mäso,“ vysvetlil farmakológ Post.

Podľa našej molekulárnej biologičky je tento proces náročný a zdĺhavý, a aj príliš drahý. Ak si myslíte, že v skúmavke vám vyrastie pliecko alebo stehno, nie je to tak. „Nie stehno, ale vlákna, ktoré by sa dali použiť na ten hamburger,“ tvrdí Andrea Šoltýsová z PF UK.

Autor ale tvrdí, že toto je budúcnosť masových fariem a dokáže nasýtiť obrovské množstvo hladujúcich po celom svete. Tých je podľa minuloročnej správy organizácie spojených národov okolo 815 miliónov. „Bunky v tejto banke dokážu nasýtiť dve tisícky ľudí na rok,“ zdôraznil holandský vedec.

Takáto výroba mäsa by podľa aktivistov vyriešila hneď niekoľko problémov. ,,Každý rok zabijeme 70 biliónov zvierat a týmto vieme utrpenie zvierat minimalizovať na nulu," poznamel Martin Smrek z Občianského združenia Vegánske hody.

Živočíšna výroba je okrem toho aj najväčším znečisťovateľom. Zodpovedá za približne 14, 5 pol emisií skleníkových plynov

Problémom by ale bolo možno aj to, kto by takéto hamburgery jedol. „Asi nie. Myslím si, že je dosť problémov s aplikáciou kmeňových buniek tam, kde ich treba - napríklad v liečbe. A nie takto s nimi hazardovať, keď máme zatiaľ nejaké iné zdroje,“ dodala vedkyňa.