
Odmalička v nich živia nenávisť, rivalitu a túžbu po úspechu.
To, čo sa deje na detských súťažiach krásy je omnoho horšie ako na tých slovenských dospelých. U nás síce vládne zdravá súťaživosť a každé dievča ide do súťaže na to, aby vyhralo, v tých detských je to však doslovná nevraživosť a nenávisť. Najmä u matiek, ktoré svoje dievčatká posúvajú do súťaží krásy a snažia sa z nich robiť najdokonalejšie bytosti.
Malé dievčatká musia byť najroztomilejšie, najkrajšie a najmilšie. Od útleho veku sa však učia nenávisti, rivalite, prehnanej snahe mať úspech. Predvádzajú lascívne pózy, namaľované sú ako kraslice, majú vytupírované vlasy, umelé zuby, stále nové šaty. A z týchto dievčat majú vyrásť samostatné, emancipované a empatické ženy!
Nielenže je to choré a nevhodné, ale najhoršie na tom je, že najväčšími iniciátormi sú matky detí. Tie neváhajú vyhadzovať za šaty, kaderníka, šminky a vstupné do súťaží majlant. Pokiaľ to nevyhrajú, idú do ďalšej a ďalšej súťaže. Súťaže sú veľmi atraktívne a obľúbené po celej Amerike.