
Jej smrť je stále zahalená rúškom tajomstva.
Patrila medzi najkrajšie ženy 50. rokov a mnohí ju označovali za sexsymbol. Plné boky, poprsie, blond vlasy, červené pery a prenikavé zvodné oči. To bola Marilyn Monroe, o ktorej mnohí filmoví kritici tvrdia, že nemala žiadny talent a neskôr sa čo to naučila od filmových učiteľov. Lenže niečo na nej bolo a málokto jej vedel odolať.
V posledných rokoch pred jej smrťou už mnohí vedeli, že herečka bojuje so závislosťou od liekov a barbiturátov a nie je psychicky v poriadku. Mnohí jej smrť dokonca očakávali. Aj tak je však jej úmrtie dodnes zahalené rúškom tajomstva.
Marilyn zomrela 4. augusta 1962, jej smrť ohlásili na druhý deň v ranných hodinách. Mnohí verili, že herečka bola samovražedný typ a že sa zabila sama. Iní si zase mysleli opak. Teórie o vražde tajnou službou či bratmi Kennedyovými sa nikdy oficiálne nepotvrdili, ale mnohí autori, ktorí pracovali na herečkinom životopise nesúhlasili s oficiálnou verziou jej smrti.
Norman Mailer, Robert F. Slatzer, Mathew Smith, Anthony Summers, Donald Wolfe, Donald Spoto a iní poukázali na nezrovnalosti vo vyšetrovaní a na množstvo chloralhydrátu v krvi a Nembutalu v pečeni, ako vykazovala pitevná správa.
Významnú úlohu zohral nielen doktor Ralph Greenson, ktorý nikdy nepovedal celú pravdu, ale aj Marilynina domáca Eunice Murray a osobný lekár H. Engelberg. Nikdy nemuseli vypovedať pod prísahou, menili výpovede a podávali odlišné svedectvá.
Spomínaný doktor Greenson ako prvý povedal polícii, že Marilyn spáchala samovraždu. Ale niekoľko dní po jej smrti v súkromnom rozhovore s asistentom koronera J. Minerom povedal, že si život nevzala. Niektorí ho spolu s osobným lekárom Engelbergom dokonca vinia z herečkinej smrti.
Engelberg jej bez vedomia Greensona predpísal Nembutal. Greenson sa ju snažil zbaviť závislosti od Nembutalu prechodom na chloralhydrát. Marilyn tak skombinovala oba lieky a to malo mať pre ňu fatálne následky.
Autor ďalej biografie Mathew Smith zase predpokladá herečkinu vraždu. Mala za ňou stáť odlúčená frakcia CIA s cieľom skompromitovať rodinu Kennedyovcov a zbaviť ich politického a obchodného vplyvu.
Vyšetrovanie smrti Marilyn Monroe bolo podozrivo rýchle a už 27. augusta 1962 súdny lekár Theodore Curphey vyhlásil, že jej smrť nastala akútnou otravou barbiturátmi a šlo pravdepodobne o samovraždu.
Dvadsať rokov od jej smrti sa pokúsil asistent súdneho lekára John Miner za pomoci herečkinho priateľa a novinára Roberta Slatzera znovu otvoriť jej prípad. Bolo to v roku 1982. Poukazovala na nezrovnalosti, ako bola likvidácia vzoriek sterov odobratých pri herečkinej pitve. Taktiež na nedokončené toxikologické skúmania, záhadné zmiznutie Minerovej správy vyšetrovateľom a mnoho iných.