Pred 60-timi rokmi zomrela Marilyn Monroe. Dodnes si niektorí myslia, že šlo o vraždu

Svadba v 16-tich rokoch

Začiatkom roku 1942 sa Docovi Goddardovi premiestnilo pracovisko do Západnej Virgínie. Zákony však neumožňovali, aby Norma mohla odísť so svojimi zákonnými zástupcami. Hrozilo, že skončí opäť v sirotinci, kam sa nechcela vrátiť. Zabránila tomu svadbou. Ako 16-ročná sa 9. júla 1942 vydala za chlapca zo susedstva Jamesa Doughertyho. Odišla zo strednej školy a stala sa ženou v domácnosti.

O dva roky neskôr jej manžel odišiel do armády. Monroe sa s jeho rodičmi odsťahovala do Van Nuys a začala pracovať v leteckej továrni. Koncom roka 1944 prišiel do továrne fotograf David Conover. Jeho úlohou bolo nafotiť propagačné fotky pracujúcich žien, a tak sa zoznámil s Normou. V januári 1945 odišla z továrne aj od manžela. Rozhodla sa osamostatniť a v auguste toho istého roka podpísala zmluvu s Blue Book Model Agency. Ako modelka používala niekedy meno Jean Norman. Kučeravé tmavé vlasy si začala žehliť a odfarbovať na blond, aby zvýšila svoju atraktivitu.

Jej oblé krivky boli v tom čase vhodnejšie na modely pin-up fotografií, než na predvádzanie modelov. Najčastejšie fotila pre reklamné plagáty a fotky do časopisov pre mužov. Majiteľka agentúry o Marilyn povedala, že bola najambicióznejšia modelka, akú mala. Za jeden rok sa objavila na 33 titulkách časopisov. V júni 1946 podpísala zmluvu s kastingovou agentúrou. Najskôr rokovala s Paramount Pictures, ale neúspešne. Potom sa zúčastnila kamerových skúšok v 20th Century Fox. To jej vybavil riaditeľ štúdia a herec Ben Lyon. Vedúci štúdia Darryl F. Zanuck ňou nebol nadšený, ale keďže nechcel, aby ju prebrala konkurencia RKO Pictures, podpísal s Normou šesťmesačnú zmluvu.

Zrodila sa Marilyn

Pre oficiálne účinkovanie jej vybrali umelecké meno Marilyn Monroe. Krstné meno jej vybral riaditeľ Ben Lyon podľa vtedajšej hviezdy z Brodwayia Marilyn Miller. Priezvisko Monroe bolo dievčenským menom jej mamy Gladys. V septembri 1946 sa začínajúca herečka rozviedla s Jamesom Doughertym, a tak sa mohla začať nová kapitola jej života.

Prvé mesiace nedostala žiadne ponuky, venovala sa štúdiu herectva, spevu a tancu. Chcela sa dozvedieť o filmovaní čo najviac a pozornosť chcela upútať tým, že bude tráviť veľa času na nakrúcaniach. V roku 1947 jej obnovili kontrakt a dostala prvé dve malé príležitosti vo filmoch Dangerous Years (1947) a Scudda Hoo! Scudda Hay! (1948). Vďaka filmovému štúdiu sa dostala aj do školy Actors' Laboratory Theatre, ktorá vychovávala hercov pre newyorskú Group Theatre. V auguste jej už v štúdiu kontrakt neobnovili a rozhodla sa vrátiť k modelingu.

Stále však túžila byť herečkou. Naďalej študovala, chodila do kancelárií filmových producentov, kamarátila sa s bulvárnym novinárom Sidneyom Skolskym a robila spoločnosť vplyvným mužom, ktorí by jej mohli pomôcť odštartovať kariéru v 20th Century Fox. Jej milenec, producent Joseph M. Schneck, presvedčil svojho kamaráta Harryho Cohna, ktorý bol jedným zo šéfov Columbia Pictures, aby s ňou podpísali zmluvu. Z dievčaťa pre všetko sa tak stala herečka na úrovni Rity Hayworth. Nechala si narásť dlhšie vlasy, prefarbila sa na platinový blond. Jej mentorkou sa stala herečka Natasha Lytess. Pre Columbia Pictures nakrútila jeden nízkorozpočtový film Ladies of the Chorus (1948).

Implantáty, operácia nosa a konečne veľký kontrakt

Po odchode z Columbie sa Marilyn stala chránenkyňou Johnnyho Hydea, viceprezidenta agentúry William Morris Agency. Stali sa milencami a Hyde ju niekedy predstavoval ako svoju nastávajúcu. Zaplatil jej silikónové implantáty do čeľustí, pravdepodobne aj plastickú operáciu nosa a vybavil jej účinkovanie vo filme Love Happy. Zároveň pracovala ako modelka a v máji 1949 pózovala nahá pre fotografa Toma Kellyho.

V roku 1950 hrala Marilyn len drobné úlohy. Napriek tomu, že bola na obraze len pár minút, písalo sa o nej v časopisoch. Jej milenec Hyde jej vybavil aj rokovanie so spoločnosťou 20th Century Fox o sedemročnom kontrakte. Potom náhle zomrel na srdcový infarkt, čo mladá herečka znášala veľmi ťažko. Nová zmluva jej však priniesla väšiu publicitu. V marci 1951 moderovala 23. ročník udeľovania Oscarov. V tom istom roku si zahrala vedľajšie úlohy v ďalších troch filmoch. Filmoví kritici ju označili za jednu z najjasnejších nastupujúcich hereckých hviezd. Jej popularita rástla, chodili jej tisícky listov od fanúšikov. V súkromí nadviazala vzťah s režisérom Eliaom Kazanom. Prežila aj krátke vzťahy s režisérom Nicholasom Rayom či hercami Yulom Brynnerom a Petrom Lawfordom.

Druhý rok od podpísania zmluvy sa stala najžiadanejšou herečkou Hollywoodu. Bulvárna novinárka Florabel Muirová ju označila za sexsymbol. Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov označila Marilyn za najvýznamnejšiu mladú osobnosť, ktorá priťahuje záujem o filmový priemysel. V rovnakom čase bol ostro sledovaný aj jej vzťah s bývalým americkým bezjbalovým hráčom Joeom DiMaggiom, ktorý v tom čase patril medzi najpopulárnejšie športové osobnosti.

Marilyn nechcela byť len sexsymbolom. Priala si, aby ju ľudia uznávali ako herečku. V roku 1952 zožala úspech v drámach V osídlach noci či Don't Bother to Knock. Pri druhej snímke boli reakcie na jej výkon rozpačité. Niektorí tvrdili, že zvládla aj náročnejšiu dramatickú rolu, iní na to mali iný názor. Nasledovali ďalšie tri filmy, ktoré nadväzovali na jej typickú polohu komediálnej sexy herečky.

Problém s drogami a nástup sexsymbolu

V tomto období začala mať Marilyn povesť problémovej herečky. Na nakrúcania často meškala, či neprišla vôbec. Neovládala texty, veľa záberov s ňou museli opakovať, pretože nebola so svojím výkonom spokojná. Režisérom sa nepáčilo, ako nezdravo lipne na svojich hereckých mentorkách. Všetko to bolo následkom herečkinho perfekcionizmu, nízkej sebaúcty, trémy a zúfalej snahy udržať si kontrolu nad svojím výkonom. Stavy úzkosti a chronickej nespavosti chcela zmierniť barbiturátmi a amfetamínmi, ktoré kombinovala s alkoholom. V roku 1956 už bola od týchto látok závislá.

V roku 1953 vyšli tri filmy s Marilyn, ktoré potvrdili jej status sexsymbolu. Prvý bol žáner noir s názvom Niagara. V tomto filme vizážista Allan Whitney Snyder vymyslel mejkap, ktorý je odvtedy až dodnes spojený práve s Marilyn. Tmavé oblúkové obočie, bledá pokožka, lesklé červené pery a znamienko krásy na ľavom líci. Film bol jedným z najznámejších sexuálne zameraných filmov v kariére Marilyn Monroe. Sú v ňom scény, kde je zahalená len prikrývkou či uterákom, čo bolo v tých časoch mimoriadne šokujúce. Po uvedení filmu v Spojených štátoch sa zdvihla vlna protestov za zrovnoprávnenie postavenia žien. Poukazovali na to, aký je film nemorálny a aj táto negatívna publicita zvýšila návštevnosť v kinách a zisk z predaja.

Nasledoval film Páni majú radšej blondínky nakrútený podľa knižnej predlohy od Anity Loosovej a tiež podľa muzikálovej predlohy, ktorá bola mimoriadne úspešná na Brodwayi. Tretím úspešným filmom bola snímka Ako si vziať milionára.

Marilyn si tak najala renomovaného právnika Jerryho Geislera a deväť mesiacov po svadbe už bola rozvedená. Po dokončení filmovania Slameného vdovca herečka odišla z Hollywoodu na východné pobrežie, kde si spolu s fotografom Miltonom Greenom založila vlastnú produkčnú spoločnosť Marilyn Monroe Productions (MPP). To bola jej reakcia na vtedajší úpadok štúdiového systému a rovnako aj na únavu zo sexistických postáv, ktoré dostávala.

V roku 1955 sa Marilyn zdokonaľovala v herectve. Zapísala sa na hodiny u Constance Colliere a chodila aj do Actors Studio, ktoré viedol Lee Strasberg. Aby na hodinách nespôsobovala rozruch, chodila súkromne priamo do rodiny Strasbergovcov. Jej novou mentorkou sa stala Strasbergova manželka Paula. Manželia zohrali v herečkinom živote významnú úlohu. Na ich odporúčanie začala Marilyn navštevovať psychoanalytika. Mala pravidelné sedenia až do svojej smrti.

Napriek rozvodu Marilyn pokračovala vo vzťahu s Joeom DiMaggiom. Okrem neho však mala vzťah s hercom Marlonom Brandom či s dramatikom Arthurom Millerom. Po tom, ako Miller odišiel od svojej manželky sa ich vzťah stal vážnym. V tom čase si o herečke začala viesť záznamy FBI. Štúdio sa totiž začalo obávať, že herečka skončí na čiernej listine práve pre jej početné aféry. Nasledovalo to po predvolaní Millera pred Výbor pre neamerickú činnosť a vyšetrovanie FBI pre obvinenia z komunizmu. Napriek tomu, že to ohrozovalo jej kariéru, odmietla vzťah s Millerom ukončiť.

Koncom roka uzavrela Marilyn so štúdiom Fox novú zmluvu na sedem rokov, ktorou sa zaviazala nakrútiť štyri nové filmy. Tvorcovia jej zaručili, že si môže vybrať projekty sama a rovnako aj ľudí, s ktorými bude spolupracovať.

V roku 1956 si herečka zmenila meno na Marilyn Monroe aj úradnou cestou. S Millerom si povedali áno počas civilného obradu 29. júna 1956 vo Westchester County Court v meste White Plains v štáte New York. Pri tomto sobáši herečka konvertovala na židovskú vieru, čím vyprovokovala vládu v Egypte ku zákazu premietania všetkých jej filmov. Po ich rozvode zákaz zrušili.

Marilyn počas rokov 1956 - 1959 nakrútila filmy Autobusová zástávka, Princ a tanečnica (ide o prvý film jej produkčnej spoločnosti) či Niekto to rád horúce. Nakrúcanie filmu Princ a tanečnica sprevádzali problémy. Herečka mala konflikt s hercom Laurencom Olivierom, ktorý snímku aj režíroval. Problémom bolo jeho povýšenecké správanie. Počas tohto nakrúcania Marilyn otehotnela, ale o dieťa prišla.

Zdravotné problémy a potraty

Po návrate do Štátov na východné pobrežie si dala 18-mesačnú pauzu a viac sa sústredila na svoje súkromie. V polovici roka 1957 herečka opäť otehotnela, ale išlo o mimomaternicové tehotenstvo, ktoré muselo byť prerušené. O rok neskôr opäť spontánne potratila. Jej gynekologické problémy boli väčšinou spôsobené endometriózou. Toto ochorenie jej spôsobovalo aj veľké menštruačné bolesti. Absolvovala preto niekoľko operácií a dokonca mala zmluvne dohodnuté aj to, že počas svojich dní nemusí nakrúcať. Špekulovalo sa aj, že Monroe už v minulosti prekonala niekoľko umelých potratov a že potraty vykonané bez riadneho lekárskeho vzdelania prispeli k jej neschopnosti udržať plod. Tieto chýry vznikli na základe vyjadrení manželky Miltona Greenea, ale neboli oficiálne potvrdené. Ani správa z herečkinej pitvy neobsahuje dôkaz o  následkoch po potratoch.

Po pracovnej pauze a hospitalizácii po predávkovaní barbiturátmi sa Marilyn vrátila do Hollywoodu, aby nakrútila komédiu Poď, budeme sa milovať! Jej nakrúcanie sa predĺžilo, pretože herečka často vynechala nakrúcanie. Počas kampane k filmu médiá zverejnili aj informáciu o jej afére s hercom a spevákom Yvesom Montandom. Posledným kompletným filmom Monroe bola snímka Mustangy, scenár napísal jej manžel Arthur Miller. Monroe sa nepozdávala jej postava vo filme a bola nespokojná aj s tým, že jej manžel často v noci pred nakrúcaním prepisoval scenár. Jej zdravotný stav sa zhoršoval. Mala bolesti zo žlčových kameňov a jej závislosť od psychotropných látok bola taká zjavná, že jej tvár museli upravovať mejkapom. Zároveň bola malátna z užívania barbiturátov.

Nakrúcanie filmu pozastavali v auguste, aby sa mohla Marilyn podrobiť liečbe. Krátko po dofilmovaní sa Monroe a Miller rozviedli. Namiesto práce strávila herečka prvý polrok 1961 riešením zdravotných problémov. Vyoperovali jej žlčník, štyri týždne strávila v nemocnici, vrátane krátkej prestávky na psychiatrii, kde riešili jej depresie. Po tomto všetkom sa presťahovala späť do Kalifornie. Niekoľko mesiacov randila s Frankom Sinatrom a začiatkom roka 1962 si kúpila dom v Brentwoode.

Vražda či samovražda?

Marilyn Monroe našiel bez známok života v posteli jej psychiater Ralph Greenson, ktorý musel do spálne vniknúť oknom, keďže sa Marilyn zamkla. Privolala ho herečkina domáca, ktorá sa rozhodla v tú noc ostať v dome a prebudila sa so zlým pocitom, že niečo nie je v poriadku. Jej úmrtie oficiálne potvrdil Dr. Hyman Engelberg, ktorý dorazil na miesto o 3:50. O necelú hodinu neskôr oznámili jej smrť losangelskej polícii.

Marilyn zomrela 4. augusta medzi 20:30 až 22:30. Toxikologickým vyšetrením sa potvrdilo, že príčinou smrti bola otrava barbiturátmi. V krvi mala osem miligramov na 100 mililitrov chloralhydrátu, 4,5 mg% pentobarbitalu (Nembutal) a 13 mg% pentobarbitalu mala v pečeni. Vedľa postele ležali prázdne nádobky od liekov. Možnosť, že sa Marilyn náhodne predávkovala, bola vylúčená, pretože dávky, ktoré sa nachádzali v jej tele, boli niekoľkokrát väčšie ako smrteľná dávka.

Na vyšetrovaní sa zúčastnil aj tím, ktorý sa na expertnej úrovni zaoberal prevenciou samovrážd. Osobný lekár herečky prezradil, že mávala záchvaty strachu a časté depresie spolu s nepredvídateľnými náhlymi zmenami nálad. Okrem toho sa v minulosti niekoľkokrát (a zrejme úmyselne) predávkovala liekmi. Aj na základe týchto skutočností zástupca koronera Thomas Noguchi skonštatoval, že smrť bola s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom pokusu o samovraždu.

Herečkina smrť šokovala celý svet. Mnoho ľudí sa s jej odchodom nevedelo vyrovnať. Lois Banner píše, že mesiac po tejto udalosti sa v Los Angeles zdvojnásobil počet samovrážd. Pohreb Marilyn sa konal len v kruhu najbližších známych dňa 8. augusta na cintoríne Westwood Village Memorial Park Cemetery. Rozlúčku zariadili jej bývalý manžel Joe DiMaggio a obhodná manažérka Inez Melson. Na uliciach okolo cintorína boli v tom čase stovky prizerajúcich sa ľudí. Pozostatky Marilyn boli neskôr uložené do krypty číslo 24 na Corridor of Memories.

Nasledujúce roky sa svetom šírili rôzne konšpiračné teórie, ktoré popierali samovraždu či predávkovanie. Malo vraj ísť o vraždu predávkovaním. Tieto chýry sa dostali do pozornosti najmä po vydaní Mailerovej knihy Marilyn: a Biography v roku 1973. Tvrdenia v knihe získali takú váhu, že došlo k obnovenému detailnému vyšetrovaniu prípadu, ktoré viedol John Van de Kamp. Výsledkom ale bolo, že neboli zaistené žiadne dôkazy o chybe vo vyšetrovaní z roku 1962. Napriek tomu konšpirácie pretrvávajú dodnes.

Odkaz Marilyn Monroe

„Ako ikona modernej americkej kultúry má Marilyn Monroe v popularite len málo konkurentov, medzi nimi sú asi iba Elvis Presley a Mickey Mouse....,“ píše sa v publikácii The Guide to United States Popular Culture. To, že žiadna iná hviezda nikdy nevzbudila takú širokú škálu emócií ako Marilyn - od žiadostivosti k ľútosti, od závisti až po výčitky, je fakt.

Umelecká historička Gail Levin potvrdzuje, že Monroe je najfotografovanejšia osobnosť 20. storočia. Americký filmový inštitút ju umiestnil na šiestu priečku zoznamu najväčších legiend americkej filmovej histórie. Smithosonov inštitút dal jej meno do zoznamu Stovky najvýraznejších Američanov všetkých čias a časopis Variety spolu s televíziou VH1 umiestnili herečku do rebríčka najväčších populárnych kultúrnych ikon 20. storočia. O Marilyn napísali stovky kníh. Bola objektom mnohých filmov, predstavení, opier či piesní a ovplyvnila umelcov a predstaviteľov zábavného priemyslu ako napríklad Andyho Warhola či Madonnu. Stala sa tvárou obchodu. Jej obraz je licencovaný na stovky produktov a jej tvár bola v reklamách aj nadnárodných korporácií a značiek ako sú Max Factor, Chanel, Mercedes - Benz či Absolut Vodka.

Marilyn na jednej strane zostáva symbolom sexu, ikonou krásy a jednou z najslávnejších hviezd hollywodskej kinematografie. Na strane druhej sa ale nezabúda na jej problematický súkromný život, nestabilné detstvo, boj za profesionálne uznanie, ako aj jej smrť, ktoré obklopujú konšpiračné teórie.

Písali o nej vedkyne a novinárky, zaujímajúce sa o otázky rodovej rovnosti a feminizmu. Boli medzi nimi aj Gloria Steinem, Jacqueline Rose, Molly Haskell, Sarah Churchwell a Lois Banner. Niektoré ju považujú za obeť hollywoodskeho štúdiového systému, iné zdôrazňujú herečkinu proaktívnu úlohu na jej kariére a na to, ako sa dokázala vypracovať na verejne uznávanú osobnosť.

Vzhľadom na jej kariéru a súkromný život je jej meno späté s debatami o javoch, ako sú masmédiá, sláva a konzumná kultúra. Stala sa odrazovou plochou, na ktorej staviame príbeh o vplyve americkej kultúry. Zatiaľ čo ostáva kultúrnou ikonou, filmoví kritici sa nezhodujú v názoroch na jej herecké výkony. Podľa niektorých nevedela hrať a jej filmové dielo je nepodstatné. Spisovateľ a filmový kritik Peter Bradshaw o nej zase píše, že bola talentovanou komediálnou herečkou a pochopila, ako má komédia dosiahnuť svoj efekt.

Galéria

+ 10 ďalších fotografií

+ 9 ďalších fotografií